Eva Dedinská je sympatická mladá žena. Mamička dvoch detí, toho času na materskej dovolenke, debutantka vo svete literatúry.

TVRDOŠÍN. Prednedávnom jej vyšla knižná prvotina, príbeh s názvom Zmätok v srdci. Ako hovorí, mala šťastie. Z vydavateľstva sa jej ozvali päť mesiacov po poslaní rukopisu. Šťastie však určite nestačí. Musí byť aj štipka talentu, aby sa kniha dobre čítala. Evin Zmätok v srdci je ako dobré jedlo. Ochutené všetkými koreninami a príchuťami, ktoré prináša život. Z každého tak akurát. Eva je Oravčanka, z Tvrdošína. Má rada Oravu. Aj o tom bude reč v nasledujúcom rozhovore.

Keď vyjde niekomu prvá kniha, mnohí sa pýtajú, čo treba urobiť, na koho sa obrátiť, aby aj im vyšla knižka. Ako to bolo u vás?

Predovšetkým je to o šťastí. Mám šťastie, že mám perfektného manžela, ktorý ma v písaní knižky podporoval. Dotlačil ma k tomu, aby som rukopis poslala do vydavateľstiev. Vraj sa mi nemôže stať nič horšie ako to, že mi knižku nevydajú. Ďalej som mala šťastie v tom, že sa môj príbeh páčil Gabriele Belopotockej, generálnej riaditeľke vydavateľstva IKAR, ktorá ma asi po piatich mesiacoch od poslania rukopisu ako prvá kontaktovala. Potom to už šlo samo.

Väčšina začínajúcich autorov má dlhší čas svoju tvorbu v zásuvke. Vy tiež. Román Zmätok v srdci tam napokon neostal. Prečo?

Unavovalo ma písať niečo, čo nikto nebude čítať. Navyše, mojím veľkým snom bolo vydať vlastnú knižku. Pri písaní Zmätku v srdci som konečne dospela do štádia, keď som bola s výsledkom spokojná tak, aby som sa s hotovým rukopisom odvážila niečo podniknúť. Skúsila som a vyšlo to.

O kom a o čom je váš príbeh?

O mladej žene, ktorá v tom najradostnejšom období života príde o manžela. Po jeho smrti jej svokra odhalí svoju skutočnú tvár, za každú cenu sa jej snaží strpčiť život. Našťastie, Lujza je dostatočne silná a sebavedomá, odsťahuje sa od svokrovcov a začne úplne odznova. Samozrejme, v románe nechýba láska, nový vzťah, nový muž. Príbeh v podstate rozpráva o tom, aký je život nevyspytateľný, raz je človek hore, raz dole. A musí zabojovať.

Má príbeh niečo spoločné s vaším životom?

Dokážem písať jedine tak, že na papier dávam rovno kúsok zo seba. Dejovo sa príbeh od môjho života podstatne líši, ale tí, ktorí ma poznajú, v ňom nájdu pár maličkostí, ktoré ma vystihujú alebo majú so mnou čo-to spoločné.

Máte dve deti, ste mladá rodinka. Ako vyzerá váš bežný deň?

Práve teraz sme museli od základov preorganizovať denný režim. Dcéra Natálka ide ráno do škôlky. Predpoludním sa preto venujem synovi Riškovi, hráme sa, kŕmime. Samozrejme, treba navariť, upratať. Poobedie si väčšinou vyhradíme na nejakú spoločnú prechádzku, hry. No a večer, keď deti už sladko spia, prichádza moja hodinka, konečne sadám za počítač a tvorím. Môj deň sa od ostatných mamičiek nelíši, dve deti a manžel zhltnú celú vašu pozornosť.

Čo ste dnes varili?

Kedysi som sa vedela s jedlom vyhrať, vyskúšať nové veci. Teraz je to skôr nutnosť, pri deťoch a nabitom programe sa nedá povedať, že by som si varenie vychutnávala. Nezamýšľam sa nad ním, jednochudo varím. Dnes to bol perkelt s cestovinami.

Aká ste? Čo vás na sebe najviac štve?

Som citlivá, niekedy až príliš. A teraz neviem, či je to dobrá alebo zlá vlastnosť. Som veľmi naviazaná na vlastnú rodinu, je pre mňa všetkým. Som aj ctižiadostivá a dosť aktívna, neviem si len tak sadnúť a nič nerobiť. A čo ma štve? Tvrdohlavosť. Keď si raz postavím hlavu, sama so sebou nepohnem. Jednoducho, všetko musí byť tak, ako sa rozhodnem. No a veľmi rada spím, čo teraz, pri malých deťoch, nie je možné, takže som z toho občas mrzutá.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

V prvom rade písať, písať, písať. Ak sa moje príbehy budú páčiť, rada by som raz ročne vydala novú knižku. Samozrejme, starať sa o blaho rodiny, možno začať podnikať, otvoriť si vlastný butik s módnymi doplnkami. Chuť cestovať by bola, no času niet. Pohrávam sa s myšlienkou poznávacieho výletu po Európe.

Čo pre vás znamená Orava? Netúžite odísť niekam inam?

Narodila som sa na Orave, vyrastala som tam.  S manželom sme žili chvíľu aj na Morave, pár rokov v Žiline, no napokon sme sa vrátili. Akosi sa to rozhodlo samo. Nenašli sme iné miesto, ktoré by bolo aspoň sčasti také čisté ako Orava, a to nemám na mysli len prírodu. Aj ľudia sú tu iní, priateľskejší, ochotnejší. Navyše, blízkosť rodičov a ich pomoc, s ktorou môžeme počítať, sa nedá vymeniť za nič.

Ak by ste mali priateľom, aj zo zahraničia, ukázať najkrajšie miesta Oravy, kam by ste ich zaviedli?

Samozrejme, Oravský hrad. Je zážitkom vidieť ho a prejsť. Potom priehradu, skanzen v Zuberci. Nakoniec by som ich zobrala na turistiku. No stačí aj prechádzka lesom, aby sa nadýchali úžasného čerstvého horského vzduchu.

Máte svojich obľúbených autorov?

Z autorov je to Táňa Keleová-Vasilková, Petra Nagyová-Džerengová aj ďalšie sloven-ské spisovateľky, no tiež Ed McBain, Dominik Dán a v neposlednom rade J. K. Rowlingová. Uchvacuje ma jej obdivuhodná fantázia. Na filmy veľmi nie som, bližšie mi je písané slovo. A z hudby country a folk, teda Nedvědi, Věra Martinová, Kenny Chesney.

Po čom túžite?

Nepatrím medzi náročných ľudí, hmotné veci mi veľa nehovoria. Svoje darčeky som si otvárala priebežne celý rok, synček, vlastná kniha. Čo si viac priať? A notebook na písanie, o ktorom som dlho snívala, som dostala tento rok od manžela k tridsiatke. Takže mi asi naozaj nič nechýba.