Rozprávočka pre deti s obrázkami. Popletená rozprávka, ktorá zabavila detičky z Materskej školy počas mojej besedy 7.3.2013. Detičky hádali rozprávkové postavičky podľa obrázkov a dopĺňali rozprávku.

O krásnej Rapunzel a zlom Gargamelovi

     Kde bolo, tam bolo, na čistinke v hustom lese stála vysokánska veža. Strechou sa dotýkala oblakov, občas sa nejaký obláčik zatúlal a okienkom vplával do izby. Vtedy si ho vzala princezná, ktorá vo veži bývala, a vložila si ho pod hlavu ako vankúšik. Rozprestrela naň svoje dlhé – dlhokánske vlasy, ktoré sa trblietali vo svetle mesiaca. Princezná bývala vo veži veľmi dlho. Keď bola malé dievčatko, uniesol ju . Odviedol ju od maminky a ocka a uväznil vo veži. Nikto nevedel, kde je. Hoci ju hľadali, dodnes netušili o veži v lese. Neobjavil ju ani šerif , ktorého si zavolali na pomoc.  našiel výbornú skrýšu. Držal , lebo si ju chcel vziať za ženu. Ona však odmietala. Kto by chcel škaredého zlého ?!

      nevychádzala z veže, nemala kamarátov, bola sama. Spoločnosť jej robila iba malá oranžová rybka . Plávala vo veľkom akváriu, plnom farebných kamienkov a zelenej trávy.  mal  veľmi rád a  zas mala rada jeho. Dlhé dni si krátili rôznymi hrami, vymýšľali si príbehy a rozprávky, spievali a tancovali a vystrájali lapajstvá.

     Ďaleko, ďaleko odtiaľ bol iný les. Rozprestieral sa pod hradom, v ktorom býval krásny . Často chodieval do lesa. Neraz sa zatúlal k domčeku . Boli veľkí kamaráti. Chodili sa kúpať do rieky, napchávali sa medom alebo sa len tak túlali po lese. Niekedy zašli na samý kraj lesa, do bažiny, a zlákali na hru aj .

     V jeden deň podvečer sa rozfúkal silný vietor. Hvižďal krajinou.  preto zatvorila okno, aby jej do izbietky nešiel chlad. Zrazu začula čudné ťuknutie do okna. Zľakla sa.

     „Čo to bolo?“ spýtala sa  pošepky.

     , samozrejme, nevedel. Poradil , aby sa išla pozrieť. „Ale buď opatrná,“ upozornil ju.

      pomaly otvorila okno. Najprv nič nevidela, potom zazrela malé dievčatko, vílu, ktorá sa krčila na podobločnici.

     „Kto si? Čo tu robíš? Nie je ti zima? Ako si sa sem dostala? Prečo si prišla? Si sama?“  zasypala malú vílu otázkami. „Poď dnu. Určite ti je zima,“ navrhla, keď jej studený vietor rozstrapatil vlasy.

     Víla chvíľku rozmýšľala. Nevedela, či môže tej krásnej dievčine veriť. Potom predsa len poslúchla.

      rýchlo zatvorila okno, potom sa sklonila k víle a opýtala sa: „Ako sa voláš?“

     „Zvonilka,“ odpovedala víla tíško.

     „Zvonilka? Pekné meno,“ povedala . „Ale čo tu robíš?“

      chvíľu mlčala. Obzerala si izbičku. Veľmi sa jej páčili Rapunzeline obrázky namaľované na stene. Potom zbadala , ktorý jej mával chvostíkom. Bol natešený – rovnako ako . Nestávalo sa často, že by mali návštevu.

     „Ty tu bývaš?“ vyzvedala .

     „Mhm,“ odpovedala .

     Dlho sa zhovárali.  sa vypytovala na život vo veži,  zas chcela vedieť, odkiaľ víla prišla. Netušila, že tam vonku je okrem vysokánskych stromov aj niečo iné. Nazdávala sa, že je len ona,  a ten zlý , ktorý ju drží vo veži proti jej vôli.  jej porozprávala o krajinách, kde s ostatnými vílami prebúdzali jar, maľovali motýľom krídelka, učili vtáčiky lietať.

     Keď sa blížila ôsma hodina,  navrhla , aby sa na chvíľku schovala za oknom. Každý deň o ôsmej hodine totiž prichádza do veže  a  mu musí zaspievať. Keďže vietor už nefúkal,  sa rozhodla, že pôjde zohnať pomoc. Sľúbila , že sa vráti...

     „Zavolám kamarátov. Neboj sa, , vyslobodíme ťa,“ prisľúbila. Rýchlo sa posypala vílym prachom a odletela.

     Letela celú noc, neoddýchla si, nespala, pretože nechcela strácať čas. Keď ráno konečne dorazila k domčeku, v ktorom bývala múdra mačička , bola veľmi unavená.

     Zaklopala. Dúfala, že  je doma. Ona určite bude vedieť, čo robiť.  pozná každého, určite vymyslí, ako  zachrániť.

     Aj vymyslela. naozaj poznala každého. Aj princa z neďalekého hradu. Ak je niekto, kto by mohol dostať princeznú z rúk , je to určite . Je mocný, nebojácny, a porazil už dokonca aj šesťhlavého draka.  a  sa teda vybrali za .

      a  ležali na tráve a pozorovali oblaky.  neváhal ani sekundu.

     „Bude to ťažké.  je čarodejník. Musíme sa dobre pripraviť,“ hútal .

     „Budeme potrebovať pomoc,“ pridal sa .

     „Nepôjdete so mnou, je to nebezpečné,“ nesúhlasil .

      sa nahneval. Vyskočil na nohy a oboril sa na kamaráta: „Samého ťa ísť nenechám. Keď budeme dvaja, máme väčšiu šancu.“

     „Ideme aj my,“ pridali sa  a .

     „ pôjde s nami. A určite aj ,“ rátal .

     Kým všetci rozprávkoví hrdinovia dorazili k domčeku ,  sa vrátil na hrad. Ak má bojovať s , musí sa pripraviť. Natiahol si červeno-modrý oblek a stal sa z neho .  sa opäť posypala vílym prachom,  vysadol na levíča , ktorý tiež prišiel na pomoc, na srnčeka , a celá skupinka spolu so  a  sa vybrala vyslobodiť princeznú.  šiel prvý a postupoval najrýchlejšie. Viezol sa totiž na superrýchlom autíčku.  jazdil naozaj veľmi rýchlo. Veď to predsa bolo závodné autíčko!

     Keď dorazili ku veži, bola tma. Priatelia sa rozostavali okolo veže. Mali sledovať les. Len čo uvidia , upozornia ostatných.  napriahol ruku a zo zápästia vystrelil sieť, po ktorej sa ľahko vyšplhal k oknu na veži. Zaklopal na sklo. Najprv raz, potom znova, keď nikto neotváral.

      sa zobudila na klopanie. Vyľakaná pribehla k oknu. Videla čudného tvora, v červenomodrom oblečení. Ona nevedela, kto je to, nepoznala ho. Bála sa.

     „Otvor! Rýchlo,“ zavolal

      iba pokrútila hlavou.

     „No tak, rýchlo, kým príde . Prišli sme ťa zachrániť,“ naliehal .

     Zrazu sa vedľa neho objavila .

     „Počúvni ho. Poď s nami,“ povedala, keď  konečne otvorila okno.

     „Nemôžem,“ priečila sa . „Nemám kam ísť. A  si ma nájde... nájde aj vás a ublíži vám. Choďte preč. Utečte a zachráňte sa aspoň vy,“ naliehala.

     „Bez teba nikam nepôjdeme,“ tvrdil . „Poď, vylez mi na chrbát, nesmieme strácať čas.“

     Kým sa oni traja dohadovali pri okne, dole pod vežou sa strhla bitka.  sa vrátil. Vycítil, že sa niečo deje. Nahnevaný použil svoje čary, ale keďže  nikdy nebol dobrý čarodejník, kúzla poplietol, a tak stratil šancu premôcť princezniných záchrancov.  naňho zaútočil od chrbta, ho zložila jediným chmatom,  ho zvalil na zem a  mu rýchlo poviazala nohy povrazom.

     „Čo s ním urobíme?“ spýtal sa  , keď s princeznou  šťastlivo zliezli z veže.

     „Čo asi? To, čo urobil on princeznej. Zavrieme ho vo veži,“ rozhodol .

     Tak aj urobili.  opäť vystrelil siete k oknu a vyniesol spútaného  do veže. Položil ho na zem, rozviazal mu nohy a ruky, schytil malé akvárium s rybkou  a vyskočil von oknom.

     „Ešte niečo musíme urobiť,“ ozval sa . Hovoril nahlas, aby prekričal , ktorý sa vykláňal z okna a škaredo nadával.  otvoril kufor. V kufri ležala aladinová lampa.

      zobral lampu a jemne ju pošúchal. Z lampy vyšiel kúzelný . Otočil sa ku veži a začal čarovať. Na okne sa zrazu zjavila mreža, dvere, ukryté za ružovým krom, cez ktoré  chodieval do veže, zmizli. Zlý  sa z veže nedostane. Nikomu viac neublíži.

      a  nasadli do červeného autíčka.  ich odviezol do kráľovstva, ktoré patrilo Rapunzelinej maminke a ockovi.  sa veľmi potešili, že sa ich dcérka vrátila domov. Na druhý deň usporiadali veľkú oslavu a pozvali na ňu všetkých Rapunzeliných kamarátov. Keď sa oslava skončila, usporiadali druhú, tentoraz svadobnú.  si vzala za manžela .... a žili šťastne, až kým nepomreli.