Ja - Eva

Niečo o mne?

Narodila som sa v znamení Raka. Vraj som letný typ. Ja sama to o sebe netvrdím, pretože čo nemám rada je letná neznesiteľná horúčava, slnenie sa a pocit nekonečného smädu. Nemám však rada ani zimu, mráz a sneh. Je to normálne? Netuším, no to som ja. Jarný či jesenný typ, keď sa vonku začína všetko zelenieť alebo pred zimou farbiť do žltej, oranžovej, červenej, hnedej... Mám rada dážď a búrky.

Pochádzam z Oravy, a patrím sem. Narodila som sa v malom mestečku Tvrdošín, Márií a Antonovi Janíkovcom, ako ich druhé dieťa. Celé detstvo som prežila v tomto malebnom kraji, ktorý mi veľmi prirástol k srdcu. Predovšetkým Horná Orava, no pretože moji rodičia sú rodáci zo Zázrivej, veľa víkendov sme trávili práve tam - ďalší zázračný kus Oravskej krajiny.

Tu som ukončila základnú školskú dochádzku, na Základnej škole na sídlisku Medvedzie. Potom som pokračovala štúdiom na Hotelovej akadémie na Slanickej osade. Nádherné roky. Slobodné a bezstarostné!

Prvýkrát som Oravu opustila na prahu dospelosti, keď sme sa s mojou veľmi dobrou kamarátkou vybrali do Anglicka. Vtedy to bol veľký BOOM a aj nám sa to podarilo. Cenná skúsenosť do života. Po návrate z Anglicka som si urobila štátnicu z anglického jazyka, ktorá sa mi neskôr zišla pri prekladoch pre jednu prekladateľskú spoločnosť.

Keď som spoznala svojho milovaného manžela, namierili sme si to na Moravu. Tam sme žili skoro rok, potom sme sa vrátili na Slovensko. Chceli sme však ochutnať život veľkomesta a vrhli sme sa na Žilinu. Tu sme žili tri roky, až do našej svadby.

Keď človek začne vážne uvažovať nad spoločnou budúcnosťou a založením rodiny, prehodnotí všetky svoje priority. Po svadbe sme sa vrátili na Oravu, kde bývame dodnes.

Žijem v hornooravskom mestečku Trstená, spolu s manželom a dvomi deťmi.

Dcérka Natálka bude mať onedlho päť rokov. Práve počas rizikového tehotenstva s ňou som dokončila svoj prvý rukopis - Zmätok v srdci. Už predtým som sa pohrávala s písaním, mala som aj obdobie poézie. No napokon som zakotvila v próze. Keď bol rukopis hotový a ja som s ním bola spokojná natoľko, aby som sa s ním odvážila vyjsť na svetlo božie, poslala som ho do vydavateľstiev. Ako prvé sa mi ozvalo vydavateľstvo IKAR a bola som ich :-) Knižka Zmätok v srdci bola ako moje tretie dieťa, pretože tesne pred jeho vydaním sa mi narodil synček Riško, ktorý v júli bude mať tri roky - skoro ako moja prvotina.

Po knižke Zmätok v srdci nasledoval román Až na dno, potom Budem tvojimi očami, ktorý bol zaradený do úspešnej ikarskej edície Príbehy z kabelky.

Pýtajú sa ma, ako ma písanie zmenilo.

Nezmenilo. Jedine ma nakoplo do zodpovednejšieho písania. Inak som to stále ja - Eva, matka a manželka, ktorá píše.

Píšem, lebo písaním odburávam stres. Píšem, lebo ma to baví. Je fascinujúce vymyslieť príbeh, vytvoriť postavy, ich životy a potom sa tešiť, keď ich ľudia príjmu, akoby skutočne existovali. Píšem, lebo ma veľmi ovplyvňuje okolitý svet a v hlave mám veľa príbehov a životných tragédií. Čo s nimi? Musím ich dať na papier a uvoľniť tak priestor novým pocitom a vnemom.

Nič ma neteší viac, ako pochvaly na moje knižky. Čitateľom sa páčia a to je najväčšie zadosťučinenie.

ĎAKUJEM! Ďakujem, že čítate moje knižky. Ďakujem za povzbudivé slová. Ďakujem...

V roku 2010 mi vo vydaveteľstve IKAR vyšla moja prvotina - Zmätok v srdci.